Poslednú dobu prežívam čudné obdobie. V hlave mám množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré si musím odpovedať sama alebo s pomocou niekoho. Zaujímam sa o veci, ktoré veľa dievčať (ale aj chalanov) v tomto veku nechápe. Robím dobre? Podľa mňa áno.
Snažím sa na niečom budovať svoj život, svoju budúcnosť a ambície. Nechcem aby moje túžby a predstavy ostali niekde na poličke zapadnuté prechom, chcem ich realizovať. A preto robím to čo robím. Snažím sa obzerať okolo seba a zaujímať sa veci, ktoré sa dejú.Vedieť ako je na tom svet a predstaviť si ako by som mu chcela pomôcť.
A toto je ten problém, toto je to, čo mi je často prestreté pred oči. Vraj nie som in. Čo to je byť in? Obliekať sa podľa najnovších módnych kúskov, nosiť na sebe kilo make-up-u, vedieť kto sa s kým v šoubiznise vyspal, kto sa kde strápnil atď? Toto ma ozaj nezaujíma. Radšej si prečítam niečo seriózne a naozaj kvalitné (jednoznačne .týždeň), pozriem si televízne noviny, Na telo, De facto a určite Lampu. Toto mi neublíži, skôr posilní a jednoznečne niečo naučí.
Čo tým chcem všetkým povedať? Nechcem byť ten človek, ktorý žije v rozprávke, pozerá sa jedným smerom, nič ho nazaujíma, len to aby sa mal dobre a nik ho neotravoval zbytočnosťami. Takto by som nikam nedošla. A presne takýto ľudia najviac na všetko hundrú a nadávajú.
Nechcem aby tento článok vyznel ako moralizovanie spoločnosti. Vôbec to tak necítim, len som sa vo veľmi malej krátkosti snažila nazanič to, čo mi v týchto dňoch, hodinách a minútach behá po rozume. Aby som nezabudla, ďakujem za všetkú kritiku, ktorej som sa napočúvala za posledné tri dni dosť, určite mi to niečo dalo.