Celkom spokojné si kráčame z našej "školskej" krčmy na telesnú, keď nás začnú slovne urážať. No jasné, nedalo mi nereagovať. Teraz vidím, že to nebolo správne alebo bolo? Čo by sa stalo kebyže im na to nič nepoviem. Dali by nám pokoj? Isto nie. Vždy sú rozčúlené, keď na ich táraniny nereagujeme. A má zmysel reagovať? V tomto prípade nie.
Ako môžu byť stále také drzé a vyskakovať? Veď ani nevedia ako sa volám. Nemajú ani páru o tom, čo som zač. Ako môžu po mne kričať v meste medzi ľuďmi s tým, že som štetka, lebo mám červeno-čiernu tašku? A byť rozčúlené z toho, že im na to nič nepoviem? Pre mňa je to veľmi nepochopiteľná vec. Ako si môžu urobiť srandu aj z maturanta, ktorý im slušne dohovorí? Otázok typu AKO, by som tu mohla písať množstvo, ale stačí.
Musí to skončiť, teda chcem aby to skončilo. Raz a navždy. Už ďalej nie som ochotná, počúvať všelijaké hlúposti na moju adresu. Týmto chcem poďakovať všetkým, ktorí si ma v tejto nepríjemnej veci zastali, že chalani? ;) Ale najväčšia vďaka patrí môjmu triednemu, ktorý to dnes DÚFAM celé ukončil.