Po jemnej pomoci prezidentskému kandidátovi Františkovi Mikloškovi, sa nám naskytla možnosť zúčastniť sa na kongrese novovzniknutej politickej strany LIBERTAS v Ríme. Ponuku sme samozrejme prijali a tak sme sa 1.mája ocitli v kongresovej sále Perca Della Musica v centre Ríma.
Na objasnenie. LIBERTAS je prvá celoeurópska strana, ktorá si za cieľ stanovila razantne sa postaviť proti Lisabonskej zmluve a vrátiť Európu naspäť do rúk občanov. Chce kandidovať vo všetkých 27 krajinách EÚ. Za Slovensko ju mala reprezentovať rozbiehajúca sa strana Sloboda a Solidarita, no nastali nezhody a na prvomájovom kongrese Slovensko reprezentoval bývalý slovenský premiér, Ján Čarnogurský. A my sme boli pri tom.
Bolo jedenásť hodín a pred sálou sa v slnečnom počasí pohybovalo asi 1000 ľudí z celej Európy. V dave bolo vidieť národné vlajky a počuť veľa Francúzov a Poliakov, na čom sa nič nezmenilo počas celého dňa. A prečo práve v Ríme? Práve v hlavnom meste Talianska boli v roku 1957 podpísané zakladajúce kluby Európskych spoločenstiev.
Po zaregistrovaní sa sme sa usadili na sedačkách kongresovej sály , zobrali sme slovenskú vlajku a zapli preklad. Sála začala burácať. Na scénu po uvítacom príhovore staršieho talianskeho politika totiž vstupuje Declan Ganley a moderátorka kongresu Eline van den Broek. Obaja predstavujú krajiny a my burácame. Mimoriadne hluční Francúzi po výzve Ganleyho ako jediní spievajú svoju hymnu. Declan Ganley otvoril sériu príhovorou. Hovorilo sa všeobecne o slobode, jednote, demokracii, zodpovednosti a ako toto všetko chýba Európskej únii.
Vystúpenie Jána Čarnogurského ako poradcu hnutia LIBERTAS bolo prekvapením aj pre nás. Vo svojom prejave zdôraznil našu jedinečnú skúsenosť s komunistickou totalitou, ktorá na Slovensku žiaľ stále je. Hovoril, že nechce aby sa v EU opakovali chyby komunizmu. Prirovnal Úniu k minulému režimu, čo viedlo k búrlivému potlesku. Čarnogurský si prejav užíval a na záver zdôraznil, že si želá „Európu silnú, dynamickú, mierumilovnú a súčasne schopnú brániť samu seba.“ Svoj prejav ukončil zvolaním „God save Europe.“
Zlatým klincom príhovorov bol príhovor bývalého poľského prezidenta a nositeľa Nobelovej ceny za mier, Lecha Walesu. Ganley ho predstavil ako svojho detského hrdinu. Walesa vyzdvihol LIBERTAS ako nádej na zmenu. Mnohí poliaci zostali pohoršení, vykrikujú z hľadiska, dve ženy opustili sálu. Lech Walesa sa spoza rečníckeho pultu snažil obhájiť.
Po Walesovom prejave prichádza opäť Ganley mierne nahnevaný. Jeho prejav bol absolútnym vrcholom kongresu. Vyhlásil, že nech sme z ktorejkoľvek krajiny, spája nás túžba aby bol hlas ľudu vypočutý. Z jeho posledných viet si pamätám jednu: „Nechcem aby o budúcnosti Európy rozhodovalo pár vyvolených za zatvorenými dverami.“ Nie je to tak aj na Slovensku?
Keď okolo štvrtej popoludní kongres skončil, vrátili sme sa naspäť k nášmu autobusu a vydali sme sa na cestu domov. V mysli som si s nádejou, že strana LIBERTAS sa zapíše do učebníc dejepisu premietala počuté a prijala si len jedno. Aby takéto niečo zažila aj ostatná mládež, ktorej politika moc nevonia. Prečo?
